1.Kapitola SVITANIE

6. ledna 2011 v 22:39 | Labradorka |  ♣Moje poviedky, básničky♣
(Skrátila som to. Vo worde je to na1 a pol A4. Pôvode to malo 3 A4 ale trochu som to okresala aby ste sa moc nenačítale, ale pochopili mylšienku. Dúfam že sa nájde aspoň jedna osôbka ktorá si začiatok môjho príbehu prečíta. Je to naozaj písané úprimne a  dala som to do toho všetko. Neviem sa úplne vyjadriť slovami, takže asi nebudete opísané pocity v kapitole prežívať tak ako ja. Ale posnažím sa to vylepšiť.)

AKTUALIZOVANÉ 2x

1. Kapitola

SVITANIE


Bola noc. Všade hrobové ticho a tma ako v rohu. Daniel pomaly kráčal lesom. Cítil veľký strach, nevedel či má kričať alebo radšej urobiť nejaké znamenie aby ho našli. Ale kto by ho išiel teraz uprostred noci zachraňovať ? Kto by mu pomohol ? Odpoveď znie: nikto. Bol úplne sám, ak nerátame lesnú zver. A k tomu všetkému bol veľmi vyčerpaný. Únava ho premohla a on udychčaný padá na kolená, hlavou opretý o strom. Bolo počuť len tichý plač... Potom započul šuchot. Rýchlo ho únava aj smútok opadli a postavil sa na nohy. Skôr ako urobil akýkoľvek pohyb vynoril sa svalnatý muž s nožom. Skričal a začal ho naháňať. Zjavne nebol úplne pri zmysloch a bol opitý. Danie začal ozlomkrky bežať. Kričal o pmoc ale jeho výkriky sa len ozývali lesom...

"Nieéé..." Daniel sa zobudil na svoj vlastný výkrik zo sna. Celý spotený odhrnul tmavo modrú perinu. Ešte párkrát zažmurkal a uistil že naozaj leží vo svojej izbe a je v bezpečí. Rané lúče slnka ho jemne šteklili po tvári a tak sa posadil. "To bol ale čudný sen! Úplne som mal pocit že som naozaj v tom lese a bojujem o život. I keď vôbec neviem ako tak rýchlo mohol prísť ten ozbrojený muž." Pousmial sa. "Vždy som mal šťastie na nereálne sny" Vstal a o odhrnul závesy aby dovolil slnku úplne vstúpiť do jeho izby. "Keby sa mi aspoň nesnívali stále len strašidelné sny. Kvôli nim mám celý deň zlú náladu." Jeho posledné slová sa ešte ozývali v izbe a potom zabuchol za sebou dvere. Už nechcel byť v tej izbe kde sa mu sníval tak hrôzostrašný sen.

"Dobré ránko Dan" Usmiala sa naňho jeho mladšia sestra. "Mama ešte stále nie je doma, tak som raňajky urobila ja." Ďalej už nepokračovala, uvidela bratovu ustarostenú tvár a hneď zosmutnela. Otvorila ústa aby sa ho niečo spýtala ale on jej nedal priestor. "Ema nechcem o tom hovoriť. Vážne. Nevšímaj si moju blbú náladu. Som vďačný za raňajky ale vôbec nemám chuť. Chcel by som vedieť kde sa mama tak potuluje, keď ju teraz tak potrebujeme. Ale to teraz naozaj nechcem rozoberať. Musím sa ísť prejsť a vyčistiť si hlavu. Ahoj...." Rýchkllo dopovedal vetu, lebo chcel čo najrýchlejšie vypadnúť z domu.

http://www.tachov.cz/?page=obrazek&gal=kozak-david
 (ilustračný obrázok)

Dan si rýchlo obliekol bundu a ani sa poriadne neobul a už mal ruku na kľučke. Zavrel za sebou dcere. Ovial ho studený jarný vietor. Nadýchol sa plným dychom a užíval si ten čistý jarný vzduch. Toto ročné obdobie mu najviac vyhovovalo. Zostal stáť za dverami a nachvíľu si oprel hlavu o dvere. Zavrel oči a ešte raz si v mysli prešiel celý sen. Zase ho naplnil ten veľký strach, ktorý pociťoval v lese. Pocítil bolesť v srdci a on otvoril oči. "Cítim sa taký slabý. Vždy keď mám strach bolí ma srdce. Je to normálne?" Na túto otázku mu žiaľ nik neodpovedal. Bolo skoro ráno a ešte nik sa neprechádzal po ulici. Išiel smerom k parku. Možno tam nájde odpoveď na svoje otázky. Cestu mu spriemnilo čvirikanie vtáčikov, čo mu aspoň trošku zlepšilo náladu. Sadol si na prvú lavičku. Zrazu mu napadlo že sa mu lepšie bude premýšľať keď sa bude dívať na oblohu, ktorá bola dnes  bezoblačná. Tak si na lavičku ľahol. Ruky si prekrížil cez prsia aby mu bolo teplejšie a premýšľal. "Keby si bol tak teraz pri mne. Moc mi chývaš"

O malú chvílu mu po líci stekala slza. Už je to skoro rok od smrti jeho otca. Lenže nepredpokladal že čim dlhšie sú od seba odlúčený tým je to horšie. Stále viac sa zamýšlal nad tým ako rýchlo musel jeho milovaný otec odísť. Pól roka ešte strávil v nemocnici  ale boj s rakovinou prehral. Už to vypadalo nájdejne, ale niečo stalo a jeho srdce to proste nezvládlo. Lekári vraveli že zlyhali všetky orgány ale on neveril. On mal veľkú nádej. Stále mu opakoval že to všetko dobre dopadne. Lenže on mu klamal...
Pohreb a všetky tieto veci dopadli rýchlo. Moc si to nepamätal a vtedy poriadne neuvedomoval. Bol to veľký šok. Po toľkých rokoch trápeniach mu Boh pridelil ešte aj toto. Tento rok v dúfal v lepšiu budúcnosť. Lenže jeho nádej bola veľmi malá. Ako si znovu pripomínal tieto udalosti vlna sĺz sa zdvojnásobila. Aj po toľkom čase bola táto téma preňho veľmi chúlostivá . O svojich pocitoch nikomu nehovoril, možno aj preto sa s tým stále nevie vyrovnať. Doma predstiera že je všetko v poriadku a to ho ubíja. Potom si uvedomil že on tu sám leží na lavičke a plače. 
"Ach, nesmiem plakať! Čo by si pomysleli keby ma teraz videli moji kamaráti. Že revem ako baba. To nie" Daniela mužská hrdosť ho presvedčila zastaviť prúd spomienok. Vstal z lavičky a pomalým krokom sa vybral naspäť domov. Studený vietor mu prefúkol bundu. Tak si šál ešte tuhšie zaviazal a s rukami vo vreckách kráčal cez úzky chodníček na miesto ktoré nazýval svojim domovom. Slnko už nepokrývalo len koruny stromov ale už sa lúče kĺzali aj po chodníku po ktorom kráčal. Začal sa deň....
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Dada a Ivka Dada a Ivka | E-mail | Web | 7. ledna 2011 v 14:18 | Reagovat

máš pekný blog :-) ak chceš povedz tvoj názor na našu tému a pekný layout

2 Bella&Sara Bella&Sara | Web | 7. ledna 2011 v 15:11 | Reagovat

obíhačka =)

3 weasley-guys weasley-guys | Web | 7. ledna 2011 v 16:29 | Reagovat

jj mě taky
jj mám :))

4 romantic-emma romantic-emma | Web | 7. ledna 2011 v 16:49 | Reagovat

Poviedka je super :)

5 Sara Sara | Web | 7. ledna 2011 v 16:51 | Reagovat

Pěkná povídka:)

6 Raniya Raniya | Web | 9. ledna 2011 v 20:30 | Reagovat

Osobne si myslím, že človeka viac poteší rozvití komentár, v ktorom je všetko možné aj pochvala aj kritika... ale aj také niečo ako" pekná poviedka" je fajn. Aspoň človek vie, že to niekto videl. Či to už prečítal a porozumel tomu, je otázne.

No... keďže som mala trochu času, pustila som sa do tvojej kapitolky a teraz mám dilemu, čo napísať :D

v určitých okamihoch som mala pocit, že opisuješ niečo, čo som už zažila i ja,čiže to máš obrovské plus u mňa.;-)
Už len slovko rakovina neznášam, no čuduj sa svete o takom niečom sa najlepšie píše. Azda preto, že to človek denne vidí, ako na to ľudia umierajú, trpia...

Mám však pocit, že si to po sebe nekontrolovala a ak áno, tak len slabo, pretože tam máš zopár preklepov, chýbajú ti čiarky, ktoré sú dosť podstatné, aj nejaká veta vďaka nej môže vyznieť úplne inak.
Slovíčko "moc" je nespisovné :-) Lepšie je použiť veľmi.
Boli tam ešte menšie nezrovnalosti, ale tie nebudem spomínať, zatiaľ sú to banality,na začiatok je to slušné, len si treba dávať pozor na tie chyby, pretože čitateľa to môže rušiť.
Hlavne píš, aby si nevychádzala z cviku, čítaj, všímaj si vety, ako sú písané, kde je čiarka, ako tie vety vyznievajú, štylistiku... Veľmi to pomáha.

Pevne verím, že som pomohla, vôbec to nemyslím zle, nechcem sa tu vyvyšovať ani nič podobné, no sama na sebe viem, ako človeku pomôže, keď mu ľudia vypíšu všetko, čo má zle, aby si to nabudúce mohol upraviť.

Tak dobrú noc, prípadne dobré ráno a pekný deň, nech sa darí v prvý deň v škole. (ak ideš :-D)

7 Raniya Raniya | E-mail | Web | 10. ledna 2011 v 15:22 | Reagovat

Nemáš zač, rado sa stalo. Keď budem mať čas, určite si prečítam. Veď 3 A4 nie je až tak veľa. Ja som vtedy skôr myslela na tých 50 strán, čo si vravela :-)

Máš pravdu, autonehoda je možno otrepaná. Podľa toho, ako sa opíše. No ani za ňu častokrát ľudia nemôžu. A zase aj za rakovinu si ľudia sem-tam môžu, pokiaľ žijú absolútne nesprávnym životným štýlom...

A hej, P-I ako Priori-Incantatem. Tam som pečená - varená už niekoľko rokov :-D

8 Raniya Raniya | Web | 10. ledna 2011 v 19:55 | Reagovat

Jéj, ty si na Priori? Že som ťa tam nevidela :-D Alebo teda... asi aj videla, ale keď neviem nick, tak... a hej, je to super stránka...najlepšia aká môže byť :-*
A aktualizuj, nech môžeme čítať :D

9 Raniya Raniya | E-mail | Web | 11. ledna 2011 v 15:10 | Reagovat

Zahlcujem ťa komentármi, už nebudem, sľubujem :-D :-D :-D
Jáj, to meno poznám, vídavam ho sem-tam :-D :-D Ja som tam ako aj tu s menšou zmenou. A hej, je to super stránka. A gratulujem k výhre. ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.