Duben 2012

NEDEĽA

29. dubna 2012 v 18:03 | Labradorka |  ZPV- na zamyslenie

RODINNÉ POSTOJE: Deň, ktorý mení všednosť

Autor: Zuzana Schaleková - 26 April, 2012 - 11:54
Nedeľu ako sviatok, počas ktorého sú ľudia oslobodení od práce a povinností, pozná spoločnosť od 4. storočia. Vtedy ju rímsky panovník Konštantín Veľký ustanovil zákonom za deň odpočinku. Viedlo ho k tomu jeho kresťanské presvedčenie, ktoré prikazovalo svätiť siedmy deň ako deň Pánov. Túto tradíciu zachováva európska kultúra až podnes.

644
V súčasnosti je však pozícia nedele ohrozená. Snahy o čo najvyšší zisk mnohých obchodníkov a väčších či menších podnikateľov zatláčajú do úzadia zmysel a význam siedmeho dňa. V západných kultúrach sa v posledných desaťročiach rozdiel medzi nedeľou a inými dňami v týždni postupne zmenšuje. V Európe sa však kultúra voľnej nedele, ktorá je zakorenená v histórii mnohých národov, snaží nezapadnúť prachom. Dôkazom toho je aj Európska Aliancia za nedeľu (European Sunday Alliance), združujúca menšie - národné Aliancie za nedeľu. Jej snahou je "zvýšiť povedomie o jedinečnej hodnote spoločného voľného času pre európske spoločnosti".

Deň Pánov je pánom dní

Zatiaľ čo Európska Aliancia za nedeľu kladie dôraz na tri hlavné rozmery siedmeho dňa - ochranu zdravia, čas pre rodinu a sociálnu súdržnosť, Cirkev zdôrazňuje rozmer nedele ako slávenia Vykupiteľského diela a zmŕtvychvstania. "Cirkev tým, že si deň Kristovho vzkriesenia pripomína nielen raz v roku, ale každú nedeľu, chce ukázať každej generácii, čo tvorí základ dejín, s ktorým súvisí tajomstvo počiatku i tajomstvo konečného osudu sveta. Právom sa môže povedať, ako to naznačuje homília istého autora zo IV. storočia, že "deň Pána" je "pánom dní". Tí, ktorí prijali milosť viery vo vzkrieseného Pána, musia postrehnúť význam tohto dňa v týždni s chvejivým dojatím, ktoré pohlo svätého Hieronyma povedať: "Nedeľa je deň vzkriesenia, deň kresťanov, je to náš deň." V skutočnosti je to pre kresťanov "prvotný sviatok", ustanovený nielen na členenie následnosti času, ale aj na vyjadrenie jeho hlbokého zmyslu," píše Ján Pavol II. vo svojom Apoštolskom liste Dies Domini z roku 1998. Nedeľa teda v kresťanskej tradícií nadobúda mimoriadny zmysel. V tento deň by sa mal veriaci oslobodiť od pracovných povinností. No jej slávenie by sa takisto nemalo zúžiť na len na oddych a relax. "Nedeľa ako týždenná ozvena prvého zážitku Vzkrieseného, musí niesť znak radosti, s ktorou učeníci prijali Učiteľa," nabáda poľský pápež.

Čas pre spoločenstvo i rodinu

Katechizmus katolíckej cirkvi zaväzuje v prvom rade veriacich zísť sa v kostoloch, aby spoločne oslávili tento deň. "Nedeľa je nevšedným dňom, kde mám vytvoriť sebe i iným podmienky preto, aby som mohol všedné dni, vzťahy, prácu oprieť o lásku, na ktorej stojí môj život. V prvom rade ide o lásku Boha. Tá sa nenahraditeľným spôsobom sprítomňuje v slávení sv. omše, obeti mojej spásy, obeti smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Stretnutie s Kristom v eucharistii pomáha kresťanovi stretať ho v bratoch a sestrách. Slávenie svätej omše sa preto predlžuje do stretnutí i činnosti celého dňa," hovorí pre Postoy.sk kňaz Ján Maturkanič. Zároveň je čas posledného dňa v týždni časom, kedy sa môžu spolu zísť rodiny či blízki. Ján Pavol ll. odporúča neostať len pri svätení nedele účasťou na omši, ale dať všetkým momentom osobitný štýl - rodičom odporúča nájsť si čas na deti a na vzájomné rozhovory a aktivity. Takisto sú vhodné aj osobitné modlitbové iniciatívy - vešpery, modlitba ruženca a pod.
645

Nedeľa má ostať nedeľou

Iniciatívu na podporu nedele rozbehlo vo februári tohto roku aj Fórum kresťanských inštitúcií. V rovnakom čase bola zverejnená výzva na podporu tejto akcie. Pridať svoj podpis možno ešte aj dnes. "Uvedomovali sme si na jednej strane úžasný význam nedele pre život každého jedného z nás a na druhej strane, ako sa výnimočnosť nedele vytráca a krása prežívania nedele bledne," hovorí pre Postoy.sk Pavol Kossey, podpredseda Fóra kresťanských inštitúcií a ďalej uvádza: "Cieľom iniciatívy je vrátiť nedeli jej pravý zmysel. Chceme prispieť k tomu, aby nedeľa bola pre čím viacerých dňom príjemného odpočinku, dňom pre utuženie rodinných a priateľských väzieb, dotyku s prírodou a samozrejme pre veriacich na prvom mieste dňom modlitby - dňom Pána." Akcia je podľa neho zameraná na všetkých ľudí dobrej vôle, osobitne však na veriacich kresťanov. Iniciatíva nezahŕňa len oslobodenie sa od pracovných povinností, ale aj také konanie, ktoré by bez vážnych dôvodov nepriamo nútilo iných pracovať. "Aj medzi veriacimi sa rozdiel medzi nedeľou a ostatnými dňami týždňa postupne - aj keď iba cez rôzne maličkosti - vytráca. Zvykáme si aj v nedeľu chodiť nakupovať, robiť hlučné práce v záhrade, dokonca niektorí idú na nejaký čas aj do práce. 7-dňový týždenný rytmus má pre životnú rovnováhu človeka veľký význam. Človek nie je ani stroj, ani zviera. Potrebujem odpočinok a potrebuje vidieť aj horizonty," dodáva Kossey. V súčasnosti petičnú akciu Nedeľa nedeľou podporilo približne 1600 signatárov.
Ako uvádza stránka s petíciou, na problematiku nedele v minulosti poukazovali viaceré organizácie - napríklad Nezávislé kresťanské odbory Slovenska či Hnutie kresťanských rodín. V súčasnosti sa jej venujú najmä Aliancia za nedeľu - Slovensko, o. z., Slovenská sieť proti chudobe, Odborový zväz pracovníkov obchodu a cestovného ruchu i Klub mnohodetných rodín.
Zuzana Schaleková
Foto: Pavol Rábara, Flickr.com
RODINNÉ POSTOJE je názov novej rubriky, v ktorej vám bude Postoy.sk prinášať každý druhý týždeň témy z oblasti rodiny, výchovy, zdravia a životného štýlu.

vyzva

20. dubna 2012 v 17:48 | Labradorka |  ZPV- modlitby

Viete aká bude nasledujúca nedeľa?

11. dubna 2012 v 18:28 | Labradorka |  ZPV - Ostatné



Viete aká bude nasledujúca nedeľa ?

15.4 - Nedeľa Božieho milosrdenstva
Nebeským Ockom tak vrúcne Milovaní :)
posielam vám link, bližšie spoznanie sviatku Božieho Milosrdenstva,


Pán Ježiš tiež raz sľúbil, že neodmietne duši nič, ktorú ona priviedie k prameňu Milosrdensva. Takisto na inom mieste Milovaní Ježiš hovorí - Spaľujú ma plamene Milosrdenstva, ó túžim ich vyliať na úbohé ľudstvo, ale ono ich nechce prijať.
Tak Nášmu Nebeskému Ockovi urobme radosť a potešme jeho Synčeka, že prídeme k nemu v túto Nedeľu s plnou dôverou. A prosím pekne, žiadne také - "ja si to nezaslúžim" - jasné? Lebo ma už nik nevytiahne z horkého plaču, neviete, že najhoršie mučíme Ježiša, keď nedôverujeme jeho Dobrote?
Tak potešte Dobrého Ježiša, v Jeho horkom utrpení toľkej nedôvery, a povedzte :" dôverujem Tvojej Dobrote"
...a pekne sa pripravte, lebo Ježiš Jeho Ocko a ich Duch, majú jednu veľkú slabinu, totiž nevedia klamať :)
tak vás zoberú vážne, ako to majú oni vo zvyku ... teda, len aby ste potom neboli prekvapení :)































ak vám nejde link tak tu som vám skopírovala text:

Sviatok Milosrdenstva:


Keď som odišla zo spovednice, začula som slová :" Môj obraz v tvojej duši už je. Túžim, aby bol ustanovený sviatok Milosrdenstva. Chcem, aby ten obraz, ktorý namaľuješ štetcom, bol slávnostne posvätený na prvú nedeľu po Veľkej noci. Táto nedeľa nech je sviatkom Milosrdenstva ". ( Den.49 )

Okolnosti sa tak zvláštne zbehli, že ako si Pán žiadal, tak sa aj stalo. Obraz po prvýkrát verejne uctili zástupy prvú nedeľu po Veľkej noci. Tri dni bol vystavený vysoko v okne v Ostrej Brame a dostávalo sa mu verejnej úcty. Bolo ho vidieť z veľkej diaľky. V Ostrej Brame sa počas tých troch dní slávilo zakončenie Jubilea vykúpenia sveta - 1900 rokov od umučenia Spasiteľa. Teraz vidím, že dielo vykúpenia je spojené s dielom milosrdenstva, ktoré žiada Pán. ( Den.89 )


Dcéra moja, dívaj sa do priepasti môjho milosrdenstva a vzdávaj môjmu milosrdenstvu chválu a česť. Urob to takto - vezmi všetkých hriešnikov celého sveta a ponor ich do priepasti môjho milosrdenstva. Túžim sa dávať dušiam, túžim po dušiach, dcéra moja. V deň môjho sviatku - na sviatok Milosrdenstva, prejdeš celý svet a budeš privádzať zomdlené duše k prameňu môjho milosrdenstva. Ja ich vyliečim a posilním ". ( Den.206 )
" Pros môjho verného služobníka, aby v tento deň povedal celému svetu o mojom veľkom milosrdenstve. Kto v tento deň pristúpi k prameňu života, dosiahne úplné odpustenie hriechov a trestov.
Ľudstvo nenájde pokoj, kým sa neobráti s dôverou k môjmu milosrdenstvu "
. ( Den.300 )
" Ten sviatok vyšiel z vnútra môjho milosrdenstva a je potvrdený v hlbinách môjho zľutovania. Obdrží ho každá duša, ktorá verí a dôveruje môjmu milosrdenstvu ". ( Den.420 )
" ... Tvojou úlohou a povinnosťou tu na zemi je vyprosovať milosrdenstvo pre celý svet. Žiadna duša nebude ospravedlnená, kým sa s dôverou neobráti k môjmu milosrdenstvu. Preto prvá nedeľa po Veľkej noci má byť sviatkom milosrdenstva. Kňazi majú v tento deň hovoriť dušiam o mojom veľkom a nepreniknuteľnom milosrdenstve ..." ( Den.570 )

Viete ako sa modlí ruženček k Božiemu milosrdentsvu?

- Hlavný úmysel je za šťastnú hodinu smrti a môžete pridať aj nespočetne veľa svojich úmyslov. Modlí sa po celom svete vždy od 15-16:00 hodiny. Ale Boh nie je "puntičkar", kedykoľvek sa k nemu utiekame, vypočuje nás :)

Korunka Božieho milosrdenstva
(Modlí sa na obyčajnom ruženci)

Na začiatku:

Otče náš...
Zdravas, Mária..
Verím v Boha...

Na veľkých zrnkách:

Večný Otče, obetujem ti Telo a Krv,
Dušu i Božstvo tvojho najmilšieho Syna a nášho Pána Ježiša Krista
na odčinenie našich hriechov i hriechov celého sveta!

Na malých zrnkách:

Pre jeho bolestné umučenie maj milosrdenstvos nami i s celým svetom!

Na zakončenie (tri razy):

Svätý Bože, svätý Mocný, svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami i nad celým svetom!



Korunka k Božiemu milosrdenstvu:
Andrzej Witko - Úcta k Božiemu milosrdenstvu. Piata kapitola
V septembri 1935 Pán Ježiš naučil svoju snúbenicu korunku k Božiemu milosrdenstvu. 13. septembra - v piatok večer, keď bola vo svojej cele, uvidela anjela, vykonávateľa Božieho hnevu, so zmenenou tvárou, vo svetlom odeve, ktorý mal trestať zem. Faustína sa pokúsila zadržať ho, no jej modlitba bola, bohužiaľ, neúčinná. No keď uvidela Najsvätejšiu Trojicu a pocítila v sebe moc Ježišovej milosti., začala pokorne prosiť Boha za svet s takou vnútornou silou, a akou sa ešte nikdy nemodlila. Keď sa modlila slovami vychádzajúcimi z Božej moci, postrehla, že anjel sa stal bezmocným a nemohol vykonať trest.
Na druhý deň ráno Faustína vnútorne počula Ježišov príkaz, aby sa pri príchode do kaplnky vždy modlila slovami, ktoré ju predošlí deň naučil. Keď splnila tento príkaz Spasiteľa, počula apoštolka Božieho milosrdenstva jeho slová, ktorými opísal tú modlitbu ako modlitbu uzmierujúcu Boží hnev.

















JOTTA A. - Agnus Dei

9. dubna 2012 v 17:49 | Labradorka |  ZPV - Ostatné
Slovenská verzia, ktorú istotne mnohí poznáte ;)

20. Halleluja, lebo Boh všemocný vládu má

© Tretí Deň
E A E A E A
/: Halleluja, halleluja, lebo Boh všemocný vládu má. :/
E A
Halleluja!
E H
Svätý, svätý je Boh náš slávny.
A E
/: Hoden je náš Pán, hoden je náš Pán, :/ vládu má.


Veľkonočné trojdnie

4. dubna 2012 v 18:16 | Labradorka |  MP - rady


"Na kríži pribitá, potupená,
vydaná napospas Zlobe za nás.
Koľko len lúčov vyslala nám
Láska, čo nie je milovaná.

Úbožiak malý, čo svätým sa stal
poznal už dávno ten bolestný jav.
Slzami ľútosti oplakával ,
že Láska je málo milovaná.

Dal si mi život a dal si mi zrieť,
že si tu a s Tebou strachu už niet.
Odpusť, že viem a predsa zabúdam,
že, Láska, si málo milovaná,
že, Láska, si málo milovaná."


Keďže sa nám tu blíži Veľkonočné trojdnie, chcela by som aj ja vám napísať pár slov. Nemusíte tento článok čítať, lebo ja som len človek a robím chyby... kniha kde nie sú žiadne chyby je len Biblia. Môžete sa radšej pozrieť z okna a potešiť sa slniečku, či večernej oblohe, jemnému aprílovému dáždiku... :)

Týchto pár riadkov som zkopírovala z môjho denníku: :)
Najväčšie Tajomstvo našej viery (kresťanov) sa znovu otvorí pre naše SRDCIA, aby sme sa možno len o štipku pohli k vyriešeniu tejto "záhady":

Možno aby sme si viac všímali okolie, aspoň jeden úsmev darovali okoloidúcemu na ulici, či vďačnejšie vyslovili ako nám záleží, na rodine a priateľoch. No čo je najdôležitejšie aby nám záležalo viac na Bohu. Aby nám viac záležalo na Tom, čo sa za moje aj tvoje hriechy obetoval na kríži z lásky. Z čírej lásky k nám- jeho deťom ("Aj keby na teba tvoja matka zabudla ja na Teba nezabudnem" - známy citát zo Svätého Písma)

Neobracajme sa mu teda nášmu záchrancovi chrbtom. Namiesto toho aby sme si podali ruku s tým zlým, skočme do náručia nášho Nebeského ocka. On nám nechce zle keď nám vraví: Miluj svojho blížneho ako seba samého! Je to také ťažké odrhnúť oči od monitora počítača a povenovať sa rodičom, mladším súrodencom ? Dal nám desatoro aby nás uchránil od hriechu a dal nám kríž aby sme viac milovali: "Lásku bez kríža nenájdeš a kríž bez lásky neunesieš- Ján Pavol II"

RADA NA ZÁVER

Predsavzatie na Veľký týždeň

Je však potrebné aj vaše pričinenie. Preto vás chcem povzbudiť, aby ste si na každý deň dali nejaké konkrétne predsavzatie, ktoré by vás duchovne mohlo pripraviť na tieto dni. Niečo čo by vám pomohlo nasmerovať a otvoriť srdcia pre prijatie tých tajomstiev a udalostí, ktoré sa vám budú počas Veľkonočného trojdnia zjavovať. Môžete si dať napr. záväzok, že po tieto dni obmedzíte PC na minimum a ten čas, ktorý by ste strávili pri PC venujete modlitbe, čítaniu Svätého Písma alebo duchovnej literatúry. Alebo akékoľvek iné predsavzatie, ktoré by vás duchovne pripravilo. Som si istá, že Boh vám dá zakúsiť svoju prítomnosť.


"Priblížte sa k Bohu a On sa priblíži k vám." (Jak 4, 8)


Prezentácia - ODPORÚČAM POZRIEť !!!



" Kto nie je pokúšaný, nie je skúšaný. Kto nie je skúšaný, nepostupuje dopredu." SV. AUGUSTIN
Tak sa nebojme a postupujme dopredu :)

Z Boha sme spravili teroristu, tvrdí kňaz Ján Buc

1. dubna 2012 v 21:36 | Labradorka |  ZPV- na zamyslenie

ZDROJ: http://style.hnonline.sk/c1-55226760-z-boha-sme-spravili-teroristu-tvrdi-knaz-jan-buc

Článok ˇako tak zameraný na blížiace sa Veľkonočné Trojdnie :) Veľmi zaujímavé, odporučam...
Ten, čo na Zelený štvrtok umýva nohy. Kňaz a riaditeľ TV Lux Ján Buc v rozhovore pre HN.
Kňaz Ján Buc. Snímka: HN/Pavol Funtál
Otvorenú radosť zo slávenia zmŕtvychvstania prvýkrát zažil až v rómskej osade. Trápi ho, že sa cirkev uzatvára do vlastných get, i to, že v tom podstatnom sa neraz stráca. Kňaz Ján Buc.

Nie je Veľká noc tak trochu zvláštny sviatok? Na jednej strane šibačky a oblievačky, na druhej
strane zmŕtvychvstanie Ježiša.
Máte je pravdu, je to celé trochu zvláštne. Ide totiž vlastne o mix troch rôznychvecí. Jednou je židovský pesach - slávenie prechodu z egyptského zajatia do zasľúbenej zeme - ktorý sa vďaka Ježišovi preklopil do kresťanskej tradície. Tým, že Ježiš zomrel a vstal v mŕtvych, vlastne akoby otvoril bránu do večnosti, do novej slobody, takže tiež ide o akýsi prechod.
A do toho sa miešajú pohanské sviatky jari...
Áno, zobúdzanie sa prírody a k tomu rituály oblievania a šibania. Podľa tých pohanských zvykov to má ženám pomáhať k sviežosti a plodnosti. Už som počul aj také názory, že na Veľkú noc sa preto oblieva a šibe, lebo ženy, ktoré začali medzi Židmi ohlasovať, že Ježiš vstal z mŕtvych, rozháňali vodou a šibaním. Ale to asi len niekto chcel túto tradíciu za každú cenu pokresťančiť. (smiech)
Máte vy sám rád Veľkonočný pondelok?
Nie, nie, nemusím ho. (smiech)
A ako je podľa vás možné, že Veľká noc nie je medzi ľuďmi ani zďaleka tak obľúbená ako Vianoce?
To je taká zaujímavá záležitosť. Je to asi tým, že Vianoce sú po všetkých stránkach príjemnejšie, všetko je na nich už na pohľad takmer idylické: Stromček, darčeky, sneh, malé dieťa. Veľká noc v sebe nesie aj napätie, je to predsa len stret so smrťou. A predchádza jej pôst: obdobie, keď by sa mal človek v niečom zaprieť, dať si pohov, vstúpiť do seba. Vyžaduje premýšľanie. A my často zvykneme plávať po povrchu.
Ale jej vyvrcholením je Veľkonočná nedeľa, ktorá by mala byť - aspoň pre kresťanov - najradostnejší deň v roku.
To áno. V tejto súvislosti musím prezradiť, že ja sám mám
obrovskú radosť zo slávenia zmŕtvychvstania. Ale prvýkrát som u ľudí vnímal nefalšovanú, úprimnú a otvorenú radosť len tri roku dozadu - a stalo sa tak v rómskej osade.
V osade?
Áno, posledné tri roky Veľkú noc trávievam v Krížovej Vsi na Spiši, kde sme založili centrum priamo v rómskej kolónii. Máme tam aj ľudí, ktorí s nimi pracujú. Počas omše na Bielu sobotu, keď sa slávi vzkriesenie - naraz po prijatí eucharistie prepukol srdečný, nestrojený spev, tlieskanie, neskrývaná radosť.
Rómovia asi dokážu viac dať najavo svoje emócie.
Nevedia to v sebe udržať. Keď kričia, tak kričia, keď plačú, tak plačú... Toto bol naozajstný výbuch radosti, čo pre mňa bolo veľmi silné. O to viac, že veľa z nich predtým nechodilo do kostola, nevyrastali v tejto tradícii. Reagovali čisto spontánne a úplne uvoľnene.
Čo v rámci slávenia veľkonočného príbehu najsilnejšie oslovuje vás?
Čo sa týka prežívania, tak napríklad Zelený štvrtok je pre mňa veľmi silný v tom, že odkazuje na deň Poslednej večere, kedy Ježiš už nemá čas kázať, no ukazuje priamo, čo by sme mali robiť.
Priblížte to.
Ježiš prichádza do večeradla, kde sa slávi Posledná večera a tam počuje, ako sa apoštoli bavia, kto z nich bude sedieť najbližšie pri ňom, kto si to najviac zaslúži. A on, ako keby nemal čas na nejaké nové kázne, akoby už nemal čas im hovoriť
, že kto je posledný, ten je vlastne prvý, tak si miesto rečí uviaže zásteru a začne im umývať nohy. Umyje ich dokonca aj Judášovi. A na konci večere im povie: "Vy mi hovoríte, že som pán a učiteľ a dobre hovoríte. A keď ja, ako pán a učiteľ som toto urobil, dal som vám tým príklad, aby ste aj vy robili podobne." A mám pocit, že práve tento rozmer umývania nôh - čo netreba chápať len úplne doslovne - nám niekedy chýba.
Aj kresťanom?
Áno, ja mám totiž strach, že napokon skončíme len pri tom, že kresťanstvo je oddelenie sa od hriechu. A kresťanstvo je pritom láska, praktická láska. Kresťanom nie je len ten, kto nerobí hriech. Ježiš nás poslal robiť dobro. A to umývanie nôh je len naštartovaním.

V katolíckych kostoloch práve
kňaz na Zelený štvrtok umýva dvanástim mužom nohy - na pripomienku Poslednej večere.
A tento zvyk som tiež veľmi silno precítil práve v rómskej osade. Kolega - koordinátor vybral dvanástich chlapov - od tých najchudobnejších, čo žijú doslova v biede, až po tých, čo žijú v bytoch. A ja som im rad za radom umýval tie nohy a vtedy sa zrazu čosi zlomilo - duchovne, aj emocionálne... ženy začali plakať. Na druhej strane, tí chlapi sa cítili aj trochu nepríjemne. Ja ich chápem - zrazu im nejaký biely človek, navyše farár, umýva nohy. Pre mňa to však bolo aj také zlomenie napätia, akejsi oddelenosti medzi bielymi a Rómami. Bolo to veľmi silné a práve vtedy som si uvedomil: Ježiš naozaj robil to, čo robili otroci, a dal nám pokyn, smerovanie aby sme ho v tom nasledovali.ľudia podľa sociologických výskumov vnímajú cirkev v prvom rade ako inštitúciu, ktorá ľudí súdi. To je dosť v rozpore s príkladmi zo strany Ježiša.
Myslím, že neustále potrebujeme hľadať podstatu toho celého, o čom je cirkev, čo by sme mali priniesť. Mne je často veľmi ľúto, že ľudia hovoria o cirkvi podľa toho, ako vnímajú kňazov.
A podľa čoho by o nej mali hovoriť?
Nielen kňazi tvoria cirkev. Keby som sa ja sám na seba pozrel a podľa toho by som mal súdiť cirkev, tak by to nedopadlo dobre. Poznám sa a viem, že nežijem úplne to, čo by som chcel žiť. Som slabý a často ako človek zlyhávam. Cirkev je v prvom rade spoločenstvo, ktoré by malo ľudí posúvať k láske. A v tomto sa cirkev niekedy stráca.
Prečo?
Viete, Ježiš hovoril, že máme byť kvasom, ale my akoby sme sa často oddeľovali. Niekedy tvoríme také kresťanské getá, kde sa cítim dobre, ale keď sa kvas ocitne mimo cesta - čo prekvasí? A iste, problém je i to, že často ľudia z prostredia cirkvi vynášajú súdy - a práve preto môže byť aj sama súdená.
Ako sa dá veľkonočný príbeh vôbec sprostredkovať človeku, ktorý nežije kresťanstvom? Ja to vysvetľujem na treťom Newtnovom zákone. (smiech)
To mi vysvetlite.
Ide o pohybový zákon akcie
a reakcie. A ja sa smejem, že nefunguje len v prírode, ale aj u ľudí. Čo dáš, to sa ti vráti. Čo seješ to žneš. Uvediem príklad. Keď niekoho urazíme, vulgárne mu vynadáme, tak nám to môže vrátiť. Pravdepodobne sa ho to dotkne. Keď nejakému verejnému činiteľovi, napríklad policajtovi, dajme tomu podupeme čiapku, tak dostaneme pokutu, alebo až väzenie za urážku verejného činiteľa. A keď urazíme toho najväčšieho - Boha, keď vedome prekročíme božie pravidlá, tak podľa toho, ako sa píše v Biblii v Liste Rimanom, nás čaká smrť.
To znie tvrdo.
A teraz si predstavte, že príde deň D, stretneme sa s Bohom a ideme si vyrovnať účty. Boh mi vraví: ublížil si ľuďom, bol si lenivý - zaslúžiš si trest. A keďže trestom za urážku Boha je smrť, idem sadnúť na elektrické kreslo... a zrazu niekto vstúpi do miestnosti, odopne ma od všetkých elektród a sadne si namiesto mňa. Ja som slobodný a ten niekto umrie za mňa. Toto je tá realita kríža. Skrz Kristovu krv sme ospravedlnení.
Nie je ľahké sa postaviť k takémuto záväzku.
To je na človeku, ako to prijme. Dobre ste povedali, že ide o určitý záväzok, no myslím, že ani mnohí kresťania to takto neberú. Neuvedomujú si, že toto sa naozaj stalo. Raz pred Veľkou nocou som hral tento príbeh v kostole. Posadil som človeka na elektrické kreslo a zrazu tam prišiel druhý - Ježiš - a vymenil ho. A vtedy mi jeden mladý povedal: Konečne chápem, o čom to je.
Vy áno, ale čo ostatní?
Problém je, že často nejdeme do podstaty vecí a potom nám to uniká. A keď to pochopím, pochopím aj ten záväzok. Na druhej strane - nie je v tom nič, čo by nás oberalo o slobodu. Je to skôr také radostné. Mne sa zdá, že sme pána Boha urobili takým teroristom. Keď Ježiš hovorí o Bohu - otcovi na príbehu márnotratného syna, tak ho nepopisuje ako niekoho, kto súdi.
Naopak, on odpúšťa.
Presne, opisuje ho ako otca, ktorý čaká na svojho syna, ktorý premárnil majetok. A keď konečne príde, nič mu nevyčíta... dáva mu prsteň a vystrojuje hostinu. Obraz
Boha - otca v sebe často deformujeme. A teraz nechcem zľahčovať: hriech je hriech a zlo je zlo. Ale Boh je otec, je milosrdný, a v tomto my potrebujeme mať jasnejšie.
Problém je asi najmä v tom, že predstava dobrého Boha sa tak ťažko zlučuje so zlým svetom.
Nepovedal by som, že svet je zlý. My sme niekedy zlí. Som presvedčený, že Boh ho stvoril dobre. My ľudia často zneužívame slobodu, ktorú nám dal. Robíme zo sveta niečo bolestné. Miesto lásky je sebaláska, miesto darovania sa egoizmus a výsledok je taký, že vnímame svet ako zlý.
Práve obdobie pôstu by nám okrem iného malo pomôcť uvedomiť si aj tie negatívne stránky
seba samých. Aký pôst by ste odporučili Slovákom?
Neviem, či by sa Slováci mali od niečoho postiť. Skôr by mali niečo robiť.
Takže aktívny pôst?
Mne sa zdá, že ľudia nerozvíjajú potenciál, ktorý je v človeku ako takom. My sme vstúpili do akýchsi komfortných zón a je nám dobre tak, ako je. Nechceme niečo nové vytvoriť, nechceme sa v ničom novom angažovať. Nepremýšľame o veciach, neprehodnocujeme fakty. Povieme si: Takto to je, lebo to takto povedali. Ja by som Slovákom skôr odkázal, aby v sebe našli chuť meniť veci. A aby sa nenechali znechutiť.
Kto je Ján Buc
- od roku 1997 kňaz rímskokatolíckej cirkvi
- od roku 2009 štatutárny zástupca Yes, we can - občianskeho združenia zameraného na zahraničnú rozvojovú a humanitárnu pomoc
- od júla 2011 riaditeľ televízie
Lux
- bol tajomníkom Sekcie pre mládež v Rade pre rodinu a mládež pri Konferencii biskupov Slovenska
- pôsobil v Inšitúte Krista - Veľkňaza v Žakovciach, ktorý sa zameriava na bezdomovcov a telesne postihnutých, opustené ženy a matky s deťmi