Listopad 2012

Slovo medzi nami

10. listopadu 2012 v 7:32 | Labradorka |  ZPV - Myšlienka na deň

List Filipanom 2, 12 - 18

A preto moji milovaní, ako ste vždy poslúchli, a nielen v mojej prítomnosti, ale oveľa viac teraz v mojej neprítomnosti, s bázňou a chvením pracujte na svojej spáse. Veď to Boh pôsobí vo vás, že aj chcete aj konáte, čo sa jemu páči. Všetko robte bez šomrania a pochybovania, aby ste boli bezúhonní a úprimní, Božie deti bez hany uprostred zvrhlého a skazeného pokolenia; medzi ktorým svietite ako svetlá na svete tým, že sa držíte Slova života na moju slávu v Kristov deň, že som nebežal nadarmo a nenamáhal sa zbytočne. A keby som mal aj svoju krv vyliať na obetu a svätú službu vašej viery, radujem sa a radujem sa s vami všetkými. Takisto sa aj vy radujte a radujte sa so mnou!




S bázňou a chvením pracujte na svojej spáse" (Flp 2, 12).

Ako dlho je to odvtedy, čo ťa naposledy niečo ohúrilo? Veľmi ľahko sa do toho opäť dostaneš. Stačí odísť v jasnú noc niekde mimo dosahu nočného osvetlenia mesta či dediny a zahľadieť sa na hviezdy. Nielenže ťa omráči ich obrovské množstvo, ale aj fakt, že pozorovať toľkú nádheru je Boží dar.
Presne takúto bázeň mal na mysli aj Pavol, keď písal Filipanom, aby na svojej spáse pracovali "s bázňou a chvením" (Flp 2, 12). Nehovorí im, aby žili v hrôze pred Bohom alebo v ustavičnom strachu o osud svojej nesmrteľnej duše. Viac sa to podobá tomu, čo cítil na ceste do Damasku, keď sa mu zjavila Božia láska mocná až natoľko, že zmenila celý jeho život. Pavol chce, aby Filipania túto lásku zakúsili rovnako dôkladne ako on - lásku, ktorá ich naplní posvätnou bázňou, lásku, ktorá ich inšpiruje ku každodennej vernosti Pánovi.
Kedy si naposledy stál v posvätnej bázni pred Pánom? Vo svete, ktorý nás denne núti naháňať sa od jednej povinnosti k druhej a potom tráviť večer pred televízorom, len ťažko nájdeš zmysel "bázne a chvenia". Práve takúto skúsenosť nám však chce Boh darovať. Vie totiž, že kým neochutnáme nebo vo svojom každodennom živote, naša viera zoslabne a my stratíme motiváciu "pracovať na svojej spáse". Ako povedal Pavol, práve prežívanie Božej lásky nás ženie neustále napredovať vo viere (2 Kor 5, 14).
Ak dnes potrebuješ nejakú inšpiráciu, pouvažuj nad niečím úžasnejším, než sú hviezdy. Pobudni nejaký čas pred Ježišom vo svätostánku. Upri svoj zrak na toho, skrze ktorého bol stvorený celý vesmír. Hľaď na Božieho Baránka, ktorý zomrel, aby si ty mohol žiť. Len tam buď v pokore a tichosti a dovoľ mu milovať ťa.

Smrť a zmrtvychstanie - myslienky

10. listopadu 2012 v 7:28 | Labradorka |  ZPV- na zamyslenie
V smrti Boh povoláva človeka k sebe. Preto kresťan môže pociťovať voči smrti podobnú túžbu ako svätý Pavol: "Túžim zomrieť a byť s Kristom" (Flp 1, 23). A svoju smrť môže podľa Kristovho príkladu premeniť na úkon poslušnosti a lásky voči Otcovi.
"V túžbe vidieť ťa chcem zomrieť." sv. Terézia z Avily
"Neumieram, vstupujem do života." sv. Terézia z Lisieux
"Nepríde si ma vziať smrť, ale Boh." sv. Terézia z Lisieux


"Kňazi dostali moc, akú Boh nedal ani anjelom, ani archanjelom. A preto čokoľvek kňazi konajú na zemi, Boh potvrdzuje v nebi." sv. Ján Zlatoústy
Keby v Cirkvi nebolo odpustenie hriechov, nebolo by nijakej nádeje; keby v Cirkvi nebolo odpustenie hriechov, nebolo by nijakej nádeje na budúci život a na večné oslobodenie. Vzdávame vďaky Bohu, ktorý dal svojej Cirkvi tento dar.

Čo znamená "vstať z mŕtvych"? Pri smrti, teda pri oddelení duše od tela, telo človeka podlieha rozkladu, kým jeho duša ide v ústrety Bohu, i keď ešte očakáva, že sa spojí so svojím osláveným telom. Boh vo svojej všemohúcnosti definitívne dá nášmu telu neporušiteľný život, keď ho mocou Ježišovho zmŕtvychvstania spojí s našou dušou.
Kto vstane z mŕtvych? Všetci ľudia, ktorí zomreli: "Tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život, a tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie" (Jn 5, 29).

Kedy? Definitívne "v posledný deň" (Jn 6, 39-40. 44. 54; 11, 24), "na konci sveta". Vzkriesenie mŕtvych je totiž úzko spojené s Kristovým druhým príchodom (parúziou):
"Lebo na povel, na hlas archanjela a zvuk Božej poľnice sám Pán zostúpi z neba a tí, čo umreli v Kristovi, vstanú prví" (1 Sol 4, 16).

Veriť vo vzkriesenie mŕtvych bolo podstatným prvkom kresťanskej viery už od jej začiatkov. Vzkriesenie mŕtvych je istota kresťanov. Vierou vo vzkriesenie sme kresťanmi.

"Akože niektorí z vás hovoria, že zmŕtvychvstania niet? Veď ak niet zmŕtvychvstania, nebol ani Kristus vzkriesený. Ale ak nebol Kristus vzkriesený potom je márne naše hlásanie a márna je aj vaša viera... Ale Kristus vstal z mŕtvych, prvotina zosnulých" (1 Kor 15, 12-14. 20).