Únor 2014

PRAVDA O STAVE "SLOBODNÁ"

22. února 2014 v 18:44 | Labradorka |  Rady - životný štýl
tento článok ZDROJ


MILÉ DIEVČATÁ,
a takisto aj chlapci (neprekáža mi, ak si toto prečítate),

ROMANTICKÉ FILMY, VRECKOVKY, ČOKOLÁDA A VEĽKÁ MISKA ZMRZLINY

Nie je to najlepší spôsob, ako sa vyrovnať so zlomeným srdcom a osamelosťou. Dokonca to nie je ani únik z reality. Je to PASCA. Cesta vedúca do krajiny zatrpknutosti, nenávisti, závisti a falošných ilúzií. Nepopieram, že v živote sú obdobia smútku. Najmä, ak sa veci vyvinuli úplne iným smerom, v aký ste dúfali… SMÚTIŤ JE ÚPLNE V PORIADKU. Ale ja poznám oveľa lepší spôsob a riešenie. Riešenie, ktoré nie je únikom z reality. Riešenie, ktoré zjavuje skutočnú realitu.

TÍ CHLAPCI SÚ…
Ak si slobodná, už si pravdepodobne počula nasledujúce vety od svojich rodičov a priateľov: "Nerozumiem tomu, ako to, že si stále sama. Tí chlapci nevedia, aký poklad strácajú a nechávajú nepovšimnutý. Sú takí slepí." Ja viem, že ma chcú povzbudiť, ale je to veľmi sebecký pohľad. (Niečo, v čom ma určite netreba podporovať, je egoizmus.) Tí chlapci nič nestrácajú. A takisto ani ja. Prosím, nikdy mi nič takéto nehovorte. Nie je to pravda.

V KRISTOVI SOM KOMPLETNÁ
Našu identitu neurčuje obdobie života, v ktorom sa nachádzame, ale určuje ju Ježiš. (Už si nepamätám, odkiaľ mám tento citát.) Však je to pravda? A myslím si, že to pokojne môžeme aplikovať aj na stav "slobodná". Môj život je kompletný a úplný práve teraz. Aj bez muža v úlohe priateľa, snúbenca, či manžela.
"Nekompletnosť nie je dôsledkom toho, že si slobodná, ale toho, že NIE SI NAPLNENÁ JEŽIŠOM.Iba v procese ÚPLNÉHO ODOVZDANIA SA Ježišovi môže ktorákoľvek žena porozumieť tomu, že v Ňom je kompletná/úplná.

Keď sa zoberú dvaja nekompletní, ich zväzok ich kompletnými nespraví. Ich manželstvo bude jednoducho iba dvaja nekompletní ľudia snažiaci nájsť sa svoju úplnosť jeden v druhom. Iba keď porozumejú, že ich naplnenie je možné nájsť vo vzťahu s Ježišom, vtedy budú schopní začať sa dopĺňať. Navzájom sa nikdy nenaplnia. Nebola si stvorená na to, aby si niekoho naplnila, ale doplnila. Plnosť, naplnenie je Ježišovou zodpovednosťou a dopĺňanie je ženiným privilégiom. Ježišom nenaplnená (nekompletná) manželka bude záťažou a trápením pre jej manžela.

Taká žena bude očakávať, že jej manžel vyplní miesto jej živote, ktoré môže naplniť iba Ježiš. Iba tá slobodná žena, ktorá rozumie, čo to znamená byť kompletnou v Ježišovi, je dosť zrelá na to, aby bola pre niekoho pomocníčkou, partnerkou, "doplnkom". (s. 10-11) Bola by to hotová katastrofa, keby som chcela, aby ma môj manžel naplnil, aby som nikdy necítila prázdnotu alebo nedostatok niečoho.CHUDÁK CHLAPEC!

JE TVOJ ŽIVOT V MÓDE HYBERNÁCIE, AŽ KÝM SI NENÁJDEŠ NIEKOHO, KOHO BUDEŠ MÔCŤ DRŽAŤ ZA RUKU? (s. 23)

Viete, čo si naozaj cením na živote slobodnej ženy? Extra čas strávený s Ježišom. Uvedomila som si, že je to jedinečná a vzácna príležitosť (či už bude trvať mesiace, roky alebo zvyšok života). Mám dve možnosti: buď svoj život premrhám čakaním na niekoho, kto možno ani nikdy nepríde, alebo ho využijem múdro a efektívne.
Musím sa priznať, že snívam o tom, že by som slúžila spolu so svojím manželom. Pomáhala mu, bola mu asistentkou, spoločníčkou, podporovala ho, povzbudzovala ho, inšpirovala ho. Aby som bola úprimná, túžim po tom. Veľmi. ALE! Ak sa zameriam iba na túto túžbu, oslepím sama seba voči príležitostiam slúžiť, ktoré mám teraz.
Tak čo so všetkými tými túžbami? Prines ich ku Kristovým nohám. On vie. On rozumie. Nechaj Jeho, nech rozhodne o tom, čo je najlepšie pre teba. Namiesto toho, aby si sa ľutovala, otvor oči, rozhliadni sa a všimni si tých, ktorí potrebujú Ježiša. Jednoducho povedané: prestaň byť sebecká!

Tvoj stav ako slobodnej ženy ťa nediskvalifikuje od toho, aby si bola súčasťou nejakej služby. Neodmietaj príležitosti slúžiť Mu len preto, že si myslíš, že by to predĺžilo čas tvojej samoty. Využi svoju strategickú pozíciu, tvoj čas navyše a tvoju ničím/nikým) nerušenú pozornosť.

Nestráv celý svoj život čakaním a spánkom. "Slobodné ženy nie sú spiace Šípkové Ruženky čakajúce na svojho princa, ktorý príde, preseká sa tŕňmi, prejde popri zlej čarodejnici a nakoniec ich bozkom prebudí k životu. Je to ilúzia, ktorú nepriateľ používa, aby ženy podviedol." (s. 28) Slúž Kristovi! Nečakaj!
UŽ ŽIADNA SEBAĽÚTOSŤ

"Pozri sa do svojho diára a rozhodni o tom, ako využiješ svoj voľný čas, ktorý si včera premrhala, ale ktorý chceš dnes "vykúpiť". Nenechaj si žiaden priestor pre sebaľútosť. Múdre využívanie tvojho voľného času ti dá dar života bez výčitiek a ľútosti." (s. 31)

Nedeje sa to ľahko. Je to boj. Nikdy nekončiace sa sebazapieranie. Dokonca aj keď toto píšem, v očiach mám slzy. Nie je to normálne a prirodzené, že sa zobúdzate (alebo zaspávate) s úsmevom na tvári a s vedomím, že ako dobre, že som ešte stále slobodná. Musím si neustále a vedome pripomínať PRAVDU. Sú lepšie a horšie dni. Ale vždy mám na výber: buď sa budem ľutovať, alebo to všetko odovzdávam Ježišovi a dovolím mu, aby si toto obdobie môjho života použil na svoju slávu. Dobrou správou je, že to nemusíme robiť zo svojej vlastnej sily ani odhodlania. Je to milosťou nášho dobrého nebeského Ocka.

Možno sa pýtate, či takto nepremýšľam len preto, že mi už žiadna iná možnosť okrem Krista nezostala. "Nikto si ma nevybral, tak dobre, Pane Ježišu, vyberám si teba." On si nezaslúži typ lásky "ty-si-moja-posledná-možnosť". On je mojou prvou možnosťou. Je toho hodný. Kvôli tomu, čo pre mňa urobil. V poslušnosti svojmu Otcovi si odniesol trest za moje hriechy. Zomrel, aby ma zmieril s Bohom. Žiaden iný spôsob neexistoval. Bol vzkriesený a porazil nepriateľa. Ak robím pokánie (priznám, vyznám a oľutujem svoje hriechy a zanechám ich), prijmem Jeho obeť za mňa a uverím v Jeho meno, mám večný život. S ním. A teraz sa podržte: NAJLEPŠIA SVADBA, AKÚ KEDY MÔŽETE ZAŽIŤ, sa odohrá, keď si ženích (Ježiš Kristus) príde pre svoju nevestu (cirkev). Moja milá priateľka, sú tvoje svadobné šaty pripravené?
Zaumienila som si, že strávim tieto roky (a možno aj zvyšok života) čakaním nielen bez šomrania ale s piesňou chvál v mojom srdci a na mojich perách. (Ak niekedy budem šomrať a sťažovať sa, prosím, napomeňte ma a pripomeňte mi moje vlastné slová. Ďakujem.)

Tá moja radosť je úplná.

On musí rásť a ja sa musím umenšovať.

Ján 3:29b-30



Pokiaľ to nie je uvedené inak, všetky citáty sú z knihy Lady in Waiting od Debby Jones a Jackie Kendall.


Bezdomovci: Sú chudobní. Dali sme im najesť?

22. února 2014 v 18:28 | Labradorka |  ZPV - Poučné
Môžu si za to sami, zvykne sa o nich hovoriť. Najčastejšie sú súčasťou koloritu veľkých miest a s určitosťou ich nájdete pri každej väčšej železničnej stanici. Predtým ako ich uvidíte ich často skôr zacítite. Sú opovrhovaní, s tupým až lesklým pohľadom. Ako všade, sú medzi nimi aj výnimky. Napríklad takí, ktorí doplatili na prílišnú dôveru rodinným príslušníkom.

Bezdomovci. Dobrovoľne rezignujúci i silno bojujúci o návrat do usporiadaného života. Každý z nich je príbeh sám o sebe. Cesta+ sa s vami teraz vydá na cestu za nimi, aj cez tie vaše.

1. PRÍBEH

Maroš je takmer päťdesiatnik a v živote si už preskákal všeličo. Mal vlastnú firmu, no ako to už býva, situácia na trhu sa otočila a on si musel začať hľadať inú prácu. Z pozície vedúceho spoločnosti sa stal radovým zamestnancom veľkej nadnárodnej spoločnosti so sídlom v Košiciach. Bol však rád, že sa mu to podarilo, a to aj napriek tomu, že denne za prácou dochádza vlakom až zo Spiša. Cesta mu však neraz pripraví zážitky, z ktorých by už teraz mohol napísať minimálne jednu knihu. Aj o bezdomovcoch.

"Sú rôzne typy ľudí bez prístrešia. Delím ich podľa spôsobu, ako sa od vás snažia niečo získať," začína svoje rozprávanie Maroš.

"Najhorší sú tí, ktorých taktika spočíva v tom, že sa na vás nalepia a vediac, že je vám to nepríjemné, budú neodbytne dobiedzať, až kým nepochopíte, že jediný spôsob ako sa ich zbaviť je dať im, čo žiadajú. Tých nemám rád a nikdy im nič nedám. Som neoblomnejší ako oni, lebo si myslím, že nikto, ani bezdomovec, nemá právo dosahovať svoje ciele tak, že znepríjemňuje život iným ľuďom."

Keďže Maroš je aktívny fajčiar a čakanie na svoje spojenie s domovom si často kráti aj na predstaničnom námestí, nemá núdzu ani o žiadosti o cigaretu či peniaze od rôznych indivíduí. Aj tu si však už oťukal takých, ku ktorým nadobudol milý vzťah a tých, čo jeho priazeň svojím správaním definitívne stratili. "Najsympatickejší sú mi slušní bezdomovci. Jednoducho veľmi slušne požiadajú o to, čo potrebujú. Za získané vždy aj veľmi slušne poďakujú, a čo je úžasné, často veľmi pekne poďakujú dokonca aj v prípade, že ich odmietnete. Neklamú, nevymýšľajú si historky ani dôvody prečo by ste im mali pomôcť. Povedia jednoducho: ´Prosím vás, boli by ste taký dobrý, a dali mi ...?´ Takú vecnú a úprimnú prosbu je ťažké odmietnuť - aspoň mne," dodáva s úsmevom Spišiak Maroš.

V hlave má mnoho príbehov s ľuďmi bez domova, no jeden z nich zvlášť upútal. Asi vďaka bezprostrednosti, milote ktorá z neho ide a pocitu, že žiadna pomoc nie je zbytočná. Hlavnú úlohu v ňom hrá mladá bezdomovkyňa, tiež z prostredia okolo vlakovej stanice.
"Je veľmi zvláštna, zriedka niekoho niečo pýta - niekedy len sedí na lavičke - inokedy chodí sem a tam, predklonená rozhadzujúc rukami - no, takmer nevyzerá ľudsky - pripadá mi skôr ako Mauglího sestra," rozpomína sa Maroš. "Je zvyčajne veľmi špinavá, tvár má niekedy zamastenú akoby práve vyšla z komína, ale občas sa umyje a oblečie svoje ´lepšie´ veci a potom by ste z diaľky ani nepovedali, že je to bezdomovkyňa. A presne takto, veľmi slušne ma raz požiadala o cigaretu. Dostala ju a zase veľmi slušne poďakovala: ´Ďakujem vám veľmi pekne, ujo.´

Príbeh sa tu však nekončí. Keďže, ako sme spomínali, Maroš denne dochádza do práce. Jeho súčasťou je taška, v ktorej si vždy nesie do práce aj niečo pod zub, konkrétne desiatové chleby. Ak bol v práci väčší frmol, jeden z nich je večer ešte stále nezjedený. Tak ako v onen deň. "Keď sa mi poďakovala za cigaretu a pozrel som na jej zašpinenú tvár, bez váhania som sa opýtal, či nie je hladná. Dosť hlúpa otázka pre bezdomovca, uvedomil som si hneď, a tak zatiaľ čo ona hovorila čosi o tom, že nemôžem pre ňu urobiť až toľko dobrých vecí, vytiahol som z tašky môj desiatový chlieb a podal jej ho. Balím si chleby sám. Poriadne.
Do dvoch servítok a mikroténového vrecka. V živote som však nevidel, aby niekto tak rýchlo rozbalil tak dobre zabalený chlieb. A v živote, ale naozaj v živote, som nikoho nevidel tak jesť! Držala chlieb oboma rukami a hltavo z neho odhrýzala veľké kusy.

Z jej rozžiarených očí bolo cítiť veľké ´ďakujem´, ktoré už nemohla s plnými ústami vysloviť. Na okamih som zvažoval, že odteraz si budem baliť do práce tri chleby - jeden vždy aj pre ňu. Nakoniec som to zavrhol. Avšak ona má u mňa trvalú výnimku. Ak ma požiada o pomoc a ja jej aktuálne mám čo ponúknuť, neodmietnem ju," zakončuje jeden zo svojich príbehov náš cestovateľ.


2. PRÍBEH

Ďalšími očami, cez ktoré sa budeme dívať na ľudí na okraji spoločnosti je mladá žena. Veronika je to dievča po tridsiatke, ktorá napriek doktorandskému štúdiu pracuje za pásom v pekárni. Aj keď získala lepšiu pozíciu, vrátila sa medzi radových zamestnancov, lebo tam nachádzala podporu a úprimnosť, ktorú si na ľuďoch veľmi cení. Medzi priateľmi je známa nezvyčajnými skutkami a bežne sa skláňa k mužom ležiacim na chodníku, aby sa uistila, že dýchajú a pýta sa či im môže nejako pomôcť. Hoci len zavolať lekára.

"Neraz som sa stretla s tým, že bezdomovec sa potešil, že si ho vôbec niekto všimol. Pýtala som sa ho, ako mu pomôžem, či mu mám kúpiť jedlo. No on nechcel nič," spomína si doktorandka a zdôrazňuje, aké dôležité je pre človeka vedomie, že ho niekto len zrakom neobchádza, že si ho všimne a skloní sa k nemu až do prachu. "Bol rád, že sa s ním vôbec rozprávam a venujem mu čas i pozornosť. Nakoniec som mu kúpila aspoň niečo pod zub a vodu, čo nakoniec veľmi rád prijal."

Na tom by však možno nebolo nič až tak zvláštne. Isto majú mnohí z vás skúsenosť s tým, že ľudia v núdzi za vami prídu a žiadajú pomoc. Nezvyčajné je, že Veronika hľadá takých ľudí prv, akoby prišli za ňou oni sami. Pred Vianocami sa takto do centra mesta vybrala s dvoma taškami mikulášskych balíčkov. Podľa jej vlastných slov, bezdomovci len nechápavo pozerali, čo sa deje. Ju to však naplnilo radosťou.

Aj jej svedomie je však občas nahlodávané otázkami, či urobila správne, ak náhodou na prosbu o pomoc neodpovedala, z najrôznejších príčin, kladne, alebo ak bezdomovec pýta striktne peniaze: "Pre mňa je vždy dôležitý úmysel, a to nedať na alkohol, ale pomôcť. Zaň budem aj raz súdená - ´lebo som hladný a dali ste mi jesť´, a preto sa snažím pomôcť či už nejakými jedlom a komunikáciou alebo zopár centami," uzatvára rozprávanie o vlastnom koncepte pomoci Veronika, pričom však zdôrazňuje, že peniaze zvolí len v krajnom prípade.
Vnorený obrázok 1

3. PRÍBEH

S mladou doktorandkou a jej pohľadom na peňažnú pomoc sa stotožňuje aj Roman, ktorý pracuje pre Gréckokatolícku diecéznu charitu v jednej z jej útulkov. Je tak v bezprostrednom kontakte s osudmi ľudí, ktorým v živote ostalo len veľmi málo. Sú medzi nimi mladí i tí v zrelom veku. Mnohí si zo vzniknutých problémov, často aj dlhov ťažkú hlavu nerobia. Skôr než by sa k nim postavili tvárou v tvár, správajú sa, akoby žiadne neexistovali. "Napríklad pokuta za jazdu bez cestovného lístka," spomína Roman.

"Dostal ju mladý chlap, ktorý by to po niekoľkých brigádach bol schopný vyplatiť, no on namiesto toho situáciu ignoruje. Dlh bude rásť a raz si ho môže nájsť v najnevhodnejšej chvíli." Vo všeobecnosti radí ľuďom pomôcť skôr nefinančne, len tak má podľa jeho slov človek istotu, kontrolu, nad tým, čo daruje. "Finančná pomoc v rukách človeka, ktorý dostal svoj život do bodu, kedy sa z neho stal bezdomovec, sa často minie účinku." A ako rozlíšiť komu ju poskytnúť a komu nie? Radí zotrvať v krátkom rozhovore s prosiacim a bleskovo poprosiť o vedenie Ducha Svätého. "Určite prídete na to, čo je správne," dodáva optimisticky Roman.

K pomoci a pohľadu dole k núdznym, od našich problémov a životných štandardov, nás koniec-koncov pozýva aj súčasný pápež František, ktorý veľkú časť svojich doterajších príhovorov venuje práve téme chudoby a pomoci ľuďom v núdzi. Vybral si ju dokonca aj ako ústrednú tému blížiaceho sa pôstu, ktorý začne 5. marca Popolcovou stredou. Nesie názov: Stal sa chudobným, aby nás svojou chudobou obohatil. Vo svojom nádhernom a veľmi praktickom posolstve okrem iného František spomína tri druhy chudoby, ktoré by sme sa mali snažiť našich blížnym pomáhať riešiť.

"Nasledujúc nášho Majstra, my kresťania sme povolaní všímať si chudobu našich bratov a sestier, dotýkať sa jej, vziať ju na seba a urobiť konkrétne kroky na jej zmiernenie. Bieda nie je to isté ako chudoba: bieda je chudoba bez dôvery, bez solidarity, bez nádeje. Existujú tri druhy biedy: materiálna, morálna a duchovná." Svätý Otec však upozorňuje na fakt, že skutočná obeta bude musieť niečo stáť aj nás samých. Zrieknutím sa čohokoľvek tak budeme môcť ponúknuť vlastnú chudobu.

"Nezabúdajme na skutočnosť, že ozajstná chudoba bolí: bez tohto rozmeru pokánia žiadne sebazapieranie nemá význam. Nedôverujem almužne, ktorá nič nestojí a ktorá nebolí," zamýšľa sa pápež. Ponúka nám tak veľmi užitočnú pomôcku, ktorá nám môže byť prospešná v situáciách, kedy sa nevieme rozhodnúť, stojac bezprostredne tvárou v tvár biede ducha, finančnej či morálnej chudobe.



Venované jedinému, môjmu srdcu najdrahšiemu...

11. února 2014 v 21:18 | Labradorka |  ♥Zaujímavosti♥
Pri tomto článku som nedýchala do posledného písmenka, do poslednej bodky! Som hrdá, že mám v triede tak talentovanú spolužiačku :) Ďakujem Bohu každý za ňu. Začítajte sa do tohto amazing article :) +


Lucia SvrčekováVenované jedinému, môjmu srdcu najdrahšiemu...

autorka: Lucia Svrčeková


"Ociiiiii, už stačí!" Kričala som z posledných síl. Snažila som sa pred ním utiecť. Bola som Jerry a on ten veľký sivý kocúr, ktorý sa snažil dolapiť malú, ale za to veľmi otravnú myšku. "Neotáčaj sa, neotáčaj!" šepkal môj vnútorný, občas fakt otravný, hlas. Ako vždy, ani tentokrát som ho neposlúchla. Pomaly som pootočila hlavu a ... Nemožné! Zas ma dobehol! Jeho silné ruky ma zodvihli až k nebu. Víťazoslávne ma niesol na pleci za sprievodného smiechu všetkých našich blízkych. Opatrne ma položil na červenú deku rozprestretú na malom kopčeku pred chatou. A znovu sa začala naša nevinná bitka. Šteklila som ho svojimi malými tučnými rúčkami a nechávala som sa unášať vo vlnách nášho spoločného smiechu.

Ale zrazu...zrazu všetko stíchlo. Zmizla chata, červená deka, dokonca aj vyležaná tráva vyzerala akoby jej práve Boh vdýchol nový život. Úsmev z mojej tváre sa tiež kamsi vytratil, hoci ten jeho sa stále odrážal v mojej mysli. Otvorila som oči zaliate slzami.Uvidela som biele prenikavé svetlo. A vtom som si uvedomila, že to sa ma len Slnko snaží prebudiť z nádherného sna. Nie, už nie som to malé päťročné dievčatko. Srdce mi búchalo tisíckrát rýchlejšie ako zvyčajne. Prehodila som cez seba teplú perinu a nútila som samú seba znovu sa tam vrátiť. Vrátiť sa do tej mysľou vytvorenej chvíle, v ktorej sme sa všetci cítili akosi bezhranične šťastní.
Nepodarilo sa mi to. Hoci som si každý večer ľahla do postele s nádejou, že ťa zas uvidím. Hoci som si každý deň pozerala fotografie v našom rodinnom albume. Hoci som celé dni myslela len na teba a na svoj sen, ty si sa už nevrátil. Kde si? Každý deň ťa hľadám. Možno sa skrývaš za tou veľkou hnedou fotelkou v obývačke. Alebo sa vari vôbec neskrývaš, len ja ťa nedokážem nájsť?
Chýbam ti? A chýbaš aj ty mne? Alebo som si už zvykla na tvoju neprítomnosť? Neviem, kde teraz bývaš. Bývaš tam sám? Alebo je s tebou aj starká so starkým? Je tam teplo alebo sa zamotávaš do novej deky z veľkého nebeského obchodu, v ktorom sa neplatí žiadnymi peniazmi s tvárou Andreja Hlinku ako na slovenskej, mnohými zabudnutej, tisíckorunáčke?
Už prešlo toľko veľa času. Čas vraj lieči všetky rany. Tak prečo tá moja ešte stále nie je zahojená? Každý deň sa usmievam aj na ľudí, ktorých nepoznám. Pretože možno ten nič netušiaci pán, ktorý každé ráno chodí okolo mňa na bicykli, keď bežím do školy, si ty. Možno si si vzal podobu niekoho iného, aby si mohol vidieť, ako vyrástol tvoj malý šibal. A odrazu sa z toho nič netušiaceho cyklistu stáva jeden veľký prefíkanec. Keby som verila, že je to pravda, v najbližšie ráno by som prikázala kolesám na jeho bicykli, aby sa prestali točiť a silno by som toho chlapíka objala. Ale ja neverím. Už nie.
A aký je dnes deň, ak včera bol piatok a zajtra bude sobota? A prečo ľudia nedokážu lietať tak ako vtáky? A prečo jediné, na čo dokážem myslieť sú tvoje tmavohnedé oči? Tie isté oči, do ktorých sa každodenne pozerám v odraze nášho veľkého zrkadla. Zrkadla, do ktorého si kedysi hľadel aj ty.


Pamätáš?
Akoby to včera bolo,
keď som začula tvoje posledné slovo.
Stále ruku tvoju držím,
nezabudnúť, to sa snažím.
Je ťažké nepočuť smiech tvoj,
na vlastný tieň kričím: Prosím, STOJ!
Všade takého pána hľadám,
ktorému keď úsmev svoj dám,
spoznám v ňom Teba.
Tak ťa hľadám a nachádzam,
očami svojimi ťa sprevádzam,
keď tvoju fotku po izbe nosím,
uvidieť ťa, Boha prosím.
Z neba počuť smiech hlasný,
dcéra moja, svetlo zhasni.
Zavriem oči, tmu vidím,
zvláštny dotyk zrazu cítim.
Môjho srdca dotkol si sa,
zajtra znovu narodím sa.
Viem, že pri mne stále stojíš,
aj keď ukázať sa mi sa bojíš.
Nie, nebudem sa ja viac báť,
stane sa len to, čo sa má stať.
Ľúbim ťa a navždy budem,
počkaj na mňa,
raz za tebou prídem
a už nikdy nebudeme sami.

S nekonečne konečnou láskou TVOJA dcéra Lucka.

Lucia Svrčeková, piatok 7. februára 2014 15:00

Bájka -kráľ a 4 ženy

6. února 2014 v 18:52 | Labradorka |  ZPV - Poučné
Určite prečítajte do konca, tam je pointa !


Bol raz jeden kráľ, ktorý mal štyri manželky.

Najviac miloval štvrtú ženu. Obliekal ju do drahých šiat a staral sa o ňu ako najlepšie vedel. Vždy dostávala to najlepšie.

Svoju tretiu ženu tiež veľmi ľúbil a vždy sa ňou chválil pred inými kráľmi, hoci sa bál, že ho jedného dňa opustí a uprednostní niekoho iného.

Rád mal aj svoju druhú ženu. Jej sa mohol so všetkým zdôveriť, pretože vždy k nemu bola milá, pozorná, trpezlivá. Zakaždým keď mal problémy, sa jej zveril a ona bola jeho oporou v ťažkých chvíľach.

Prvá kráľova žena bola verná partnerka a významne prispela k zveľadeniu kráľovho bohatstva. Kráľ ju však nemal veľmi rád, málokedy si ju všimol, hoci ona mu prejavovala vrúcnu a oddanú lásku.

Jedného dňa kráľ ochorel. Bola to nevyliečiteľná choroba. Kráľ pochopil, že na zemi mu neostáva veľa času. Premýšľal o svojom živote a keďže na druhej strane nechcel byť sám, rozhodol sa, že so sebou zoberie aj svoje ženy.


Mám štyri ženy, rozmýšľal, keď zomriem, určite nebudem sám.

No potreboval, aby ženy s jeho plánom súhlasili.

Zavolal svoju štvrtú ženu a povedal jej: "Teba som miloval najviac zo všetkých. Obliekal som ťa do najkrajších šiat a staral sa o teba celý život. Teraz odchádzam. Chceš ísť so mnou?"

Žena odvrkla: "Nikdy! Čo ti to zišlo na um?" Otočila sa mu chrbtom a bez rozlúčky odišla.

Jej odpoveď sa ako ostrý nôž zaryla do kráľovho srdca. Ale ešte mal nádej.


Pozval svoju tretiu ženu a povedal jej: "Miloval som ťa celý život. Teraz zomieram, chceš ísť so mnou?" Ale aj ona ho odbila: "Nechcem! Život je príliš krásny. Keď zomrieš znovu sa vydám. "

Kráľovo srdce sa zachvelo, ale všetko ešte nebolo stratené, veď mal aj druhú ženu, ktorá vždy bola pri ňom, keď potreboval pomoc a útechu.

Povedal jej: "Keď som potreboval pomoc, zakaždým som sa obrátil na teba a ty si v ťažkých chvíľach vždy stála pri mne. Teraz umieram, pôjdeš aspoň ty so mnou?" No ani ona nevyplnila jeho želanie. "Ľutujem," povedala, "ale tentoraz ti nemôžem pomôcť. Jediné, čo pre teba môžem urobiť, je to, že ťa pochovám."

Kráľ zbledol od veľkej bolesti, ktorú v ňom vyvolalo sklamanie.

No skôr ako vydýchol, začul hlas: "Ja ťa budem nasledovať všade, kamkoľvek pôjdeš." Kráľ z posledných síl zdvihol hlavu a ledva spoznal svoju prvú ženu. Bola veľmi chudá, v roztrhaných handrách, pretože sa o ňu nestaral. Kráľ s ľútosťou a plačom povedal: "Mal som sa o teba viac starať a chrániť ťa, pretože ty jediná si mi dala šancu."

Každý z nás má vo svojom živote štyri manželky:

Štvrtá žena je naše telo, ktoré nás opustí, keď zomrieme, hoci sme sa oň toľko starali a skrášľovali ho.

Tretia žena je všetko to, čo vlastníme, naše spoločenské postavenie a materiálne hodnoty. Keď zomrieme, všetko zostane iným.

Druhá žena je naša rodina a naši priatelia. Nech boli s nami akokoľvek dlho, môžu pre nás urobiť len to, že nás odprevadia do hrobu.

Prvá žena je naša duša, ktorá je často zanedbaná pre posadnutosť za bohatstvom, výhodami a slávou tohto sveta. Jedine duša nám bude robiť spoločnosť, kamkoľvek pôjdeme. Od našej starostlivosti o ňu závisí, či to bude odchod do radosti, či do večného zatratenia...


Petícia - Lunacek

3. února 2014 v 10:30 | Labradorka |  ZPV - Ostatné
Ahojte,
(Zip Code - je poštové smerovacie číslo)
Možno je to nemý výkrik, ale myslím, že najhoršie je mlčať...
Už v utorok sa bude hlasovať v eur. parlamente...
V skratke:
Momentálne sa v Európskom parlamente rieši otázka gender ideológie, homofóbie a kadečoho iného (tu je problematika pekne zhrnutá:http://scvclaura-dk.webnode.sk/news/pre-rodicov-a-priatelov-rodiny/)
Konkrétne, ak táto správa bude v Európskom parlamente odsúhlasená, okrem iného rodičia postupne stratia právo vychovávať svoje deti podľa svojho svedomia. Občania viac nebudú môcť chrániť neplnoleté osoby pred homosexuálnou rodovou propagandou. Zanikne právo na výhradu vo svedomí - teda sloboda povedať nie. Kto nebude súhlasiť s rodovou legislatívou vychádzajúcej z nového konceptu antropológie človeka, bude štátom trestaný. Atď atď...
Podobná správaEstrela, ktorá v pôvodnom znení predpokladala, aby deti od 0-4 rokov boli vychovávatelmi stimulované k masturbácií,bola nakoniec nedávno zastavená rozdielom len 7 hlasov... Podobné zvrátené zákony chcú pretlačiť do Európskej únie aj teraz... (viac v odkaze vyššie)

Modlime sa +