Březen 2016

Pápež umyl a pobozkal nohy utečencom

26. března 2016 v 13:47 | Labradorka |  ZPV - Poučné

Pápež umyl a pobozkal nohy utečencom. Všetci sme bratia, povedal

Niekoľko migrantov plakalo, keď si František pred nich kľakol, polial ich chodidlá svätenou vodou, utrel ich a pobozkal.



CASTELNUOVO DI PORTO. Pápež František na Zelený štvrtok umyl a pobozkal nohy moslimským, pravoslávnym, hinduistickým a katolíckym utečencom.

Odsúdil bruselský masaker
Vyhlásil ich za deti toho istého Boha, čo je gesto vrúcnosti a bratstva v období, keď sa po utorkových bruselských útokoch vyhrotili protimoslimské a protiprisťahovalecké nálady. Napísala to tlačová agentúra AP.
František odsúdil bruselský masaker ako "prejav vojny", ktorý podnikli krvilační ľudia závislí od zbrojného priemyslu.
Pápež sa takto vyjadril na omši v rámci veľkonočného týždňa, ktorú celebroval pred žiadateľmi o azyl v utečeneckom centre v meste Castelnuovo di Porto, 25 kilometrov od talianskej metropoly Rím.
Obrad umývania nôh, vykonávaný tradične na Zelený štvrtok, pripomína Ježiša, ktorý podľa kresťanského učenia umýval pred Poslednou večerou nohy 12 apoštolom.
Po Poslednej večeri bol ukrižovaný. Umývanie nôh je gestom symbolizujúcim službu. František ho dal do protikladu s "gestom skazy" vykonaným bruselskými útočníkmi. Vyhlásil, že chceli zničiť bratstvo ľudstva, zastúpeného migrantmi.
"Máme odlišné kultúry a náboženstvá, ale sme bratia a chceme žiť v mieri," povedal František v kázni, ktorú predniesol spontánne na nádvorí utečeneckého centra za veterného počasia.
František pózoval na selfie.František pózoval na selfie. (zdroj: TASR/AP)

Osobný pozdrav a selfie

Niekoľko migrantov plakalo, keď si František pred nich kľakol, polial ich chodidlá svätenou vodou z mosadznej nádoby, utrel ich a pobozkal.
Keď František kráčal provizórnou uličkou na nádvorie, aby pod holým nebom celebroval omšu, zdravil ho transparent s nápisom "Vitajte" v rôznych jazykoch.
Prišiel však iba zlomok z 892 žiadateľov o azyl žijúcich v dočasnom útočisku a mnohé sedadlá boli prázdne.
Tí, čo prišli, sa však dočkali osobného pozdravu: na konci omše František pozdravil každého utečenca, jedného po druhom, pózoval na selfie a bral si od nich lístky s odkazmi.

OBNOVA

František už po svojom zvolení do úradu v roku 2013 porušil pravidlá Vatikánu, podľa ktorých sa na obrade umývania nôh môžu zúčastniť iba muži.
Vatikán oznámil, že na obrade sa zúčastnili štyri ženy a ôsmi muži. Medzi ženami bola katolíčka, ktorá pracuje v uvedenom centre, a tri migrantky - koptské kresťanky z Eritrey.
Medzi mužmi sa nachádzali štyria katolíci z Nigérie, traja moslimovia z Mali, Sýrie a Pakistanu a hinduista z Indie.
Podľa nových noriem Vatikánu môže byť na obrad vybratý každý spomedzi "ľudu Božieho". To znamená, že účastníkmi môžu byť aj nekatolíci.
"Každý z nás, všetci spoločne: moslimovia, hinduisti, katolíci, kopti, evanjelici. Ale ako bratia, deti toho istého Boha. Chceme žiť v mieri, v jednote," povedal František




Skvelé svedectvo herca ktorý hral Ježiša v umučenie Krista

21. března 2016 v 11:16 | Labradorka |  ♥Zaujímavosti♥
Jim Caviezel, herec, predstaviteľ Ježiša Krista vo filme Umučenie Krista kresťan katolík svedčí,vyznáva,povzbudzuje nás všetkých. Oplatí sa pozrieť až do konca.


VIDEO si môžeš pozrieť tu


Niečo o filme:

Umučenie Krista je film, ktorý netreba veľmi komentovať. Kto ho nevidel, ten by si ho mal pozrieť. Dej je plný Ježišovej obety, ktorá sa strieda so zábermi z čias Ježišovho vyučovania. V tomto filme môže človek veľmi jasne vidieť, čo bol Ježiš ochotný podstúpiť z lásky k ľuďom, aby sme mohli byť spasení. Mohol to urobiť lusknutím prstov, ale on to chcel spraviť takto, aby čo najviac ľudí pochopilo, ako nás Boh miluje - že je ochotný obetovať za nás aj život svojho Syna.

Celý čas natáčania bol skutočne veľkým náboženským zážitkom... Pred natáčaním som povedal Melovi: Každý deň musíme ísť na svätú omšu. Kým natočíme tento kríž a tento film, musím prijať Eucharistiu." Niekedy som chodil denne na spoveď. Niekto mi kedysi povedal, že najťažšími hriechmi sú hriechy opomenuté. Nemilujem dostatočne, preto táto veta platí presne o mne. Modlili sme sa ruženec


The Passion of the Christ je film o posledních dvanácti hodinách života Ježíše z Nazaretu. Film začíná v zahradě Getsemanské, kam se Ježíš odešel modlit po Poslední večeři. Ježíš odolává Satanovým svodům. Následkem zrady Jidáše Iškariotského je Ježíš zatčen a odveden zpátky do města Jeruzaléma, kde ho vůdcové farizeů obviní z rouhání a vynesou nad ním rozsudek smrti. Ježíš je předveden před Piláta, římského místodržícího v Judsku, který si vyslechne obvinění vznesená farizeji proti Ježíšovi. Pilát pochopí, že se jedná o politický spor, a předá záležitost králi Herodovi. Herodes vrátí Ježíše Pilátovi, a ten předloží lidu volbu, zda má propustit Ježíše nebo zločince Barabáše. Lid rozhodne, že propuštěn má být Barabáš a Ježíš má být odsouzen. Ježíš je předán římským vojákům a zbičován. Ježíš, ztýrán k nepoznání, je opět předveden před Piláta, a ten ho ukáže lidu, jako kdyby chtěl říct: "Nestačilo to už ?" Nestačí to. Pilát si nad celým dilematem myje ruce a nařídí svým lidem, aby konali tak, jak si to přeje lid.

Ježíš na sebe bere svůj kříž a musí ho nést celým Jeruzalémem až na vrchol Golgoty. Na Golgotě je Ježíš přibit na kříž a prožívá poslední pokušení - strach z toho, že ho jeho Otec opustil. Svůj strach překoná, pohlédne na Marii, svou svatou matku, a řekně něco, co dokáže plně pochopit jen ona: "Dokonáno jest." Pak umírá se slovy: "Otče, do Tvých rukou odevzdávám svého ducha." V okamžiku jeho smrti se země otřásla.

Scénář k filmu The Passion of the Christ vytvořil producent a režisér Mel Gibson ve spolupráci s Benediktem Fitzgeraldem (Chladnokrevně, Zelda). V podstatě se jedná o upravené pašije zkompilované ze všech čtyř evangelií - Matoušova, Markova, Lukášova a Janova.

Gibson od počátku věděl, že nejdůležitější bude najít toho pravého herce pro roli Ježíše Krista. Jeho volba nakonec padla na Jima Caviezela, který naposledy hrál ve filmu Hrabě Monte Cristo. Caviezela, který je aktivní katolík, tato nabídka okamžitě oslovila. Jako pozoruhodná shoda okolností se mu jevilo i to, že právě oslavil 33. narozeniny a dostal se tedy do "Kristových let". "Ještě nikdo takhle Ježíše neukázal a podle mě Mel ukazuje, jak to doopravdy bylo. Nepoužívá násilí pro násilí, nikdy to nebylo bez důvodu. Ten realismus bude asi mnohé šokovat, ale právě proto je ten film tak nesmírně silný." Pro scény, kdy Ježíš absolvuje bití a bičování nechvalně proslulým římským vynálezem, "devítiocasou kočkou" (důtky s kovovými konci, které trhaly kůži), musel Caviezel podstoupit dlouhé přípravy v maskérně. Po makeupu, kterým měl pokrytu většinu těla, mu naskákaly puchýře, díky kterým pak nemohl v noci spát. Scény ukřižování se natáčely 14 dní, během kterých musel nést, či spíše vláčet cca 70 kg těžký kříž (skutečné kříže vážily až dvojnásobek) až na Golgotu, to vše zahalen pouze do plátna, přestože se natáčelo během zimy. Někdy byl tak podchlazen, že nemohl ani promluvit a štáb mu musel na obličej přikládat ohřívací balíčky, aby vůbec rozhýbal rty. To ještě nebylo všechno - při natáčení během bouřky do Caviezela a pomocného režiséra Jana Micheliniho udeřil blesk - sjel do Micheliniho deštníku a zasáhl i Caviezela, ale jako zázrakem nebyl ani jeden z nich vážně zraněn. Caviezel nicméně na natáčení vzpomíná v dobrém: "Kdybych tím vším neprošel, nebylo by to utrpení tak autentické, takže to tak muselo být," říká


Eutanázia - prečo nie ?

16. března 2016 v 17:26 | Labradorka |  ♥Moje názory♥
28. november 2013 (PJSaunders)

V pondelok v noci sa na University College v Londýne diskutovalo aj o otázkach asistovanej samovraždy. Budova univerzity v tvare kríža bola pôsobivým miestom pre debatu na podnet "Táto spoločnosť povolí asistované samovraždy". Bol som proti aj s lordom Carlileom, barónkou Finlayovou a Robertom Prestonom, vedúcimi osobnosťami výskumného tímu pre dôstojný život a smrť Living and Dying Well.Veci sa dali do pohybu vďaka lordovi Falconerovi, barónke Jayovej, sirovi Terencovi Englishovi a profesorovi Raymondovi Tallisovi. Všetci sú členmi poprednej spoločnosti pre dobrovoľnú eutanáziu Dignity in Dying a pracujú v oblasti medicíny. Každý z účastníkov diskusie mal sedem minút. Tu je môj prejav, v ktorom som hovoril o "rútení sa do záhuby".

Proti uzákoneniu asistovanej samovraždy v Británii boli štyri skupiny ľudí - lekári, hendikepovaní, veriaci a poslanci. Veľmi sa obávali dôsledkov, ak by lekári mohli dostať oprávnenie na vydávanie smrtiacich liekov. Obávajú sa riadenia takéhoto systému a tiež nátlaku na zraniteľných ľudí, aby ukončili život plný strachu a finančných alebo emocionálnych problémov.

V Holandsku sú asistované samovraždy a eutanázia legálne od roku 2002. Od roku 2006 došlo k nárastu o 10 až 20% ročne, teda z 1923 vykonaných eutanázií na 4188. V roku 2012 podstúpili eutanáziu aj štyridsiati dvaja pacienti so skorou formou demencie a trinásti psychiatrickí pacienti. Čo je prekvapujúce, v roku 2001 5,6% všetkých úmrtí v Holandsku súviselo s dlhodobým užívaním sedatív. V roku 2005 toto číslo stúplo na 8,2% a o 5 rokov neskôr na 12,3%. Veľkú časť týchto úmrtí spôsobili lekári, ktorí dlhodobo dávkovali pacientov sedatívami. Následne im nedávali tekutiny s jasným zámerom spôsobiť smrť.

Eutanáziu už môžu podstúpiť aj dvanásťročné deti. V roku 2005 lekársky časopis New England Medical Journal uverejnil správu, že počas siedmych rokov bolo v Holandsku zavraždených smrtiacou injekciou 22 detí s rázštepom chrbtice alebo hydrocefalom. Odhaduje sa, že takto umiera ročne 15 až 20 detí napriek tomu, že je to stále nelegálne. Povedomie verejnosti aj kultúra sa však zmenili. V Belgicku je eutanázia legálna od roku 2002. V priebehu desiatich rokov (2003 - 2012) došlo k 500% nárastu.

Veľmi známy je prípad Marka a Eddyho Verbessemovcov (45), jednovaječných hluchých dvojičiek. Eutanáziu im vykonali po tom, ako sa im začal zhoršovať aj zrak.

Ďalším je prípad Nathana Verhelsta (Nancy Verhelstovej), ktorý ukončil život pred televíznymi kamerami po sérii zbabraných operácii na zmenu pohlavia. Jeho matka povedala, že neznáša dievčatá a svoje dieťa považovala za "také škaredé" už pri narodení, že nad jeho smrťou ani nesmútila.

Zaujímavý je prípad Ann G, ktorá trpela anorexiou. Po tom, čo ju sexuálne zneužil psychiater, ktorý ju mal liečiť, sa rozhodla pre eutanáziu.

http://static.cdn.markiza.sk/media/a501/image/file/21/0078/puLU.eutanazia.jpg

V Belgicku sa vykonáva aj eutanázia za účelom darovania orgánov. Zajtra má senát diskutovať o plánoch, ako rozšíriť program aj pre maloletých a ľudí, ktorí trpia demenciou. V niektorých častiach Belgicka sa tretina prípadov eutanázie vykonáva nedobrovoľne a polovica ani nie je zaznamenaná. Za posledných desať rokov došlo k nejednému trestnému stíhaniu kvôli zneužitiu práva. Možno je to preto, že jeden z hlavných zástancov eutanázie, doktor Distelmans, predsedá najvyššej komisii, ktorá tieto aktivity riadi.


Aj v Švajčiarsku je asistovaná samovražda legálna. Prvé štatistiky z roku 2009 hovoria o nesmiernom 700% náraste prípadov v období 1998 až 2009 (zo 43 na 297). Veľmi veľa ľudí cestuje zo zahraničia, aby ukončili život v neslávne známom zariadení Dignitas. V žiadnom prípade ich však nemôžeme považovať za nevyliečiteľne chorých, mnohí z nich by mohli žiť ešte desiatky rokov, keďže ochorenia chrbtice, artritída, cukrovka, slepota či psychické poruchy nie sú smrteľné. V zariadení je aj mnoho ľudí, ktorí sa majú zdravotne veľmi dobre, no nedokážu ďalej žiť bez svojho partnera či partnerky. Za posledné obdobie zariadenie Dignitas narazilo na vlnu kritiky hneď z viacerých dôvodov. Urny s popolom, ktoré hádzali do Zürichského jazera, vrecia s mŕtvolami vo výťahoch, asistované samovraždy, ktoré prebiehali na parkoviskách, predaj osobných vecí po zosnulých obetiach, výnos z poplatku za sprostredkovanie smrti vo výške 8000 libier.

V americkom štáte Oregon sa od uzákonenia asistovaných samovrážd zvýšil ich počet o 350%.

Moji kolegovia vám o tom povedia viac, no treba si všimnúť dvoch ľudí s rakovinou, Randyho Stroupa a Barbaru Wagnerovú. Oznámili im totiž, že Oregonský zdravotný úrad im neposkytne financie na chemoterapiu, ale vďačne im zaplatí asistovanú samovraždu, ktorá je samozrejme omnoho lacnejšia.

Skutočne chceme, aby sa takto zachovala aj britská zdravotnícka služba? Je zvláštne, že už stodvadsať pokusov o zmenu americkej legislatívy v jednotlivých štátoch zlyhalo? Problémom je, že akýkoľvek zákon, ktorý povoľuje vykonať eutanáziu alebo asistovanú samovraždu, so sebou nesie aj začiatok niečoho ďalšieho, ešte silnejšieho.
Lord Falconer síce tvrdiť, že jeho ciele sú len veľmi obmedzené, no z jeho návrhu ťažia ďalšie britské združenia, ktoré majú oveľa radikálnejší program (FATE, SOARS, BHA, NSS a EXIT International). Neuspokoja sa iba s miernymi zmenami, po ktorých túži lord Falconer. Na rozšírenie práv však používajú rovnaké argumenty - "súcit" a "slobodné rozhodnutie".
Môžu použiť presne tie isté argumenty, pretože stanovisko lorda Falconera sa zdá v podstate nelogické a diskriminačné.
  • Ak na ňu majú právo dospelí, prečo nie aj deti, ktoré sú na to spôsobilé?
  • Ak ju môžu dostať mentálne zdraví ľudia, čo v prípade ľudí, trpiacich demenciou, ktorí by ju chceli?
  • Ak majú na eutanáziu nárok smrteľne chorí ľudia, prečo nie aj chronickí pacienti alebo hendikepovaní, ktorí neznesiteľne trpia?
  • Ak je určená ľuďom, ktorí trpia fyzicky, prečo nie aj pre tých, ktorí trpia psychicky?
Alebo, ako žiada medzinárodná organizácia Exit, prečo nie aj starším pozostalým a utrápeným tínedžerom? Istotne sa bude tlačiť na rozšírenie práv na eutanáziu, ktoré raz, keď už bude toto "právo" dostupné pre širokú verejnosť, nevydržia takýto nátlak a uvoľnia sa. Z každej strany počúvame, že eutanázia je určená len istým skupinám ľudí. No hovorím vám, že toto je len začiatok. Akýkoľvek zákon, ktorý povoľuje asistovanú samovraždu alebo eutanáziu za akýchkoľvek okolností, sa raz veľmi rozšíri alebo sa začne zneužívať. A tu sa vynára ďalší problém. Zmena zákona dá lekárom istú právomoc rozhodovať o živote a smrti, čo niektorí z nich určite zneužijú. Nájdu sa lekári, ktorí pacientom na požiadanie podajú smrtiaci liek. Niektorí posunú hranice. Iní sfalšujú potvrdenia. Takým, ako Harold Shipman, sa zapáči zabíjanie a tieto prípady bude veľmi ťažké odhaliť. Väčšina z nich však bude príliš zaneprázdnená a pod tlakom a záplavou žiadostí nebudú schopní uvážene, komplexne a objektívne zhodnotiť situáciu, ako to v takomto prípade zákon vyžaduje. Len veľmi málo lekárov skutočne spozná pacientov a ich rodiny.

Podobnú situáciu sme zažívali pri diskusiách o potratoch. Začalo sa to striktnými pravidlami, ktoré ho povoľovali len v určitých špecifických situáciách. Teraz sa ich každoročne vykoná 200 tisíc. Väčšina z nich prekračuje hranice zákona. Existujú nelegálne dopredu podané žiadosti o potrat, potraty kvôli pohlaviu dieťaťa, potraty kvôli vymysleným mentálnym poruchám. A len jediný rozsudok z dôvodu nelegálneho potratu za 45 rokov.

Spoločnosť sa na to lekárov pýtať nechce. Polícia odmieta vyšetrovanie. Orgány váhajú začať trestné stíhanie. Súdy nie sú ochotné uznať vinu. Vláda si zakrýva oči. Jednoducho nie je bezpečné dať lekárom takúto právomoc, pretože niekto to zneužije tak, ako sa to stalo v ostatných krajinách a potom to bude veľmi ťažké zastaviť. Je lepšie s tým ani nezačínať.

Najlepší systém je ten, ktorý máme teraz. Zákon, ktorý hovorí o celkovom zákaze asistovanej samovraždy alebo eutanázie, no žalobcom aj sudcom dáva právo pristupovať k zložitému prípadu s osobitnými pravidlami. Súčasný zákon má striktné pravidlá, ale aj láskavé srdce. Inými slovami tresty, ktoré za takýto čin hrozia, slúžia ako silný odstrašujúci prostriedok proti zneužívaniu a využívaniu zraniteľných ľudí. A skutočne to funguje. Trestných stíhaní je málo a skutočne iba nepatrné množstvo ľudí (15-20) cestuje kvôli eutanázii do Švajčiarska. Ponechajme teda zákon taký, aký je.